Premýšľanie – ako cesta k objavom, nie je len výsadou ľudí, ale aj umelej inteligencie (AI). Einstein a Galileo dokázali, že veľké objavy môžu prísť nielen z pozorovaní, ale aj z myšlienkových experimentov. Nová štúdia publikovaná v časopise Trends in Cognitive Sciences ukazuje, že AI je schopná „učenia premýšľaním“, podobne ako ľudia.
Tania Lombrozo, profesorka psychológie na Princetonskej univerzite, uvádza, že veľké jazykové modely, ako napríklad ChatGPT, sa dokážu opraviť bez vonkajšieho zásahu, čo je podobné ľudskému učeniu prostredníctvom premýšľania. Tento proces zahŕňa štyri hlavné mechanizmy: vysvetlenie, simuláciu, analógiu a uvažovanie.
4 faktory ovplyvňujúce zmýšľanie AI
Vysvetlenie často odhaľuje medzery v našom chápaní. Napríklad vysvetliť dieťaťu, ako funguje mikrovlnka, môže odhaliť naše vlastné nedostatky. Simulácia, podobne ako keď si ľudia predstavia rôzne možnosti pred fyzickým premiestnením nábytku, umožňuje efektívne rozhodovanie. Analógie zase pomáhajú ľuďom meniť názory – napríklad pochopiť, že kradnutie softvéru je podobné krádeži fyzických vecí. AI tiež používa analógie na zlepšenie svojich odpovedí.
Mohlo by vás zaujímať:
- Špeciálny typ betónu môže priniesť do miest viac prírody. Už žiadne ďalšie betónové džungle
- Kazachstan sa môže stať globálnou veľmocou vo výrobe batérií. Nerastné bohatstvo na to má
- OpenAI o1 je tu. Dokáže riešiť aj zložité úlohy
Lombrozo označuje učenie premýšľaním za formu “on-demand“ učenia, kde sa informácie ukladajú na neskoršie použitie, až keď sú relevantné. Premýšľanie nám teda umožňuje efektívne využívať poznatky v budúcnosti. Otázka, či AI skutočne “myslí“, alebo iba napodobňuje kognitívne procesy, zostáva predmetom diskusií. Podobnosti a rozdiely medzi ľudskou a umelou inteligenciou predstavujú jedinečnú príležitosť skúmať nové aspekty učenia a premýšľania. Tento výskum má potenciál priniesť nové poznatky o ľudskej všímavosti a vylepšiť schopnosti AI.
Zdroj: Techxplore
