Výskum zo švajčiarskeho lesa prináša výsledky s tým, že mladé stromy vyrastajúce v suchších podmienkach môžu byť lepšie prispôsobené na prežitie sucha než staršie jedince zvyknuté na dostatok vody. Vedci sledovali viac ako dvadsať rokov borovice lesné v regióne Pfynwald, kde niektorým stromom umelo zvyšovali množstvo zrážok. Neskôr polievanie zastavili a porovnávali ich reakcie s prirodzene odolnými stromami, ktoré prežili len s dažďom.
Aj sedem rokov po ukončení zavlažovania boli predtým “rozmaznané“ stromy podstatne viac vystresované ako ich suchom vytrénovaní susedia. Vyvíjali menšie listy s bunkami zameranými na zadržiavanie vody a obranu proti hmyzu, čo však obmedzovalo ich schopnosť fotosyntézy. Zaujímavé je, že kým listy si dlhodobo pamätali prebytok vody, drevnaté časti stromu sa začali časom správať ako prirodzene odolné stromy.
Mohlo by vás zaujímať:
- Jablká sú v ohrození. Vedci však našli riešenie problému
- Umelá inteligencia v každom kúte domácnosti
- Malé mestské lesíky pomáhajú viac, ako sa očakávalo
Tento tzv. “efekt pamäti“ ukazuje, že minulé podmienky môžu ovplyvňovať reakcie rastlín aj po rokoch. Podobné mechanizmy boli pozorované aj u poľnohospodárskych plodín, ako kukurica či sója, ktoré si dokážu zapamätať sucho a lepšie mu čeliť v budúcnosti. Štúdia tak poukazuje na potenciál mladých stromov formovaných súčasným suchým prostredím ako základ budúcich odolných lesov.
Zároveň však pripomína, že mnohé existujúce lesy vyrástli v čase, keď bolo vody viac, a preto môžu byť zraniteľnejšie. To vytvára výzvu pre lesníkov, ktorí musia hľadať rovnováhu medzi ochranou starších stromov a podporou mladších, adaptabilnejších jedincov. Základom odolného lesa je rozmanitosť, nielen druhová, ale aj veková.
Vzhľadom na meniace sa klimatické podmienky je pochopenie týchto mechanizmov kľúčové. Lesy, ktoré sa budú vedieť prirodzene prispôsobiť suchu, môžu vďaka podpore výskumu a cielenej správe ponúknuť nádej pre ekosystémy po celom svete.
Zdroj: HappyEcoNews
