Tím výskumníkov z Technickej univerzity v Grazi analyzoval potenciálne nebezpečenstvá a škody spôsobené vodíkovými vozidlami v tuneloch. Analýza ukazuje, že aj keď je veľmi nepravdepodobné, že by nastali nebezpečné situácie, riziká môžu byť v extrémnych prípadoch vysoké. Téme sa venoval web electrive.com.
Mohlo by vás zaujímať:
- Ako firmy využívajú greenwashing na svojich zamestnancov
- Nabíjací hub v Bratislave ponúka udržateľnosť, futuristický dizajn a unikátny výkon do 400 kW
- Dokáže preventívne vypaľovanie v lesoch pomôcť k zmierneniu dopadu následných požiarov?
Vozidiel na vodíkový pohon je v porovnaní s elektrickými autami na cestách stále veľmi málo. Aj z tohto dôvodu je zatiaľ nedostatok reálnych skúseností, čo sa stane počas nehody. Výrobcovia, samozrejme, nič nenechali nič na náhodu a prijali preventívne opatrenia týkajúce sa vysoko horľavého vodíka. No v prípade, ak nastane nehoda, je dobre byť pripravený na rôzne scenáre.
V projekte HyTRA sa Technická univerzita v Grazi v Rakúsku zaoberala typmi nehôd s vozidlami na vodíkový pohon, najmä v tuneloch. Cieľom výskumu bolo zistiť, aké nebezpečenstvo hrozí ľuďom a konštrukcii pri nehode v tuneli, a aké opatrenia možno prijať na minimalizovanie rizika.
Aktuálne normy prikazujú, aby sa vodík v osobných vozidlách skladoval pod tlakom 700 barov, pri nákladných vozidlách a autobusoch je to tlak 350 barov. Ak sa nádrž poškodí, rýchlo sa uvoľní veľké množstvo energie. Keď sa vodík vznieti, horí pri teplote vyššej než 2 000 °C. Aj keď sú nádrže veľmi robustné a chránené proti mechanickému poškodeniu, zrážku s nákladným vozidlom zo zadnej strany nevydržia.
Tri scenáre nebezpečenstva
Pri bežnej nehode je vplyv vodíka zanedbateľný, no pri vážnej sú možné tri scenáre rôzneho stupňa nebezpečenstva.
V prvom prípade sa tepelné zariadenie na zmiernenie tlaku (TPRD), ktoré uvoľňuje vodík z nádrže riadeným prúdom, spustí, keď tlak v dôsledku tepelného nárazu stúpne. To môže byť napríklad pri požiari vozidla. TPRD udržuje tlak na určitej úrovni a zabraňuje výbuchu nádrže. Ak sa ale vypustený vodík vznieti, čo sa môže stať pri zmiešaní so vzduchom, plameň smeruje k pevnému bodu na zemi. Zostáva nebezpečný, pretože vodík horí bez farby a zápachu, ale nebezpečná zóna je obmedzená.
V druhom prípade môže TPRD zlyhať, nádrž explodovať a vytvoriť tak tlakovú vlnu, ktorá sa bude šíriť celým tunelom. Do vzdialenosti približne 30 metrov hrozí smrť, do asi 300 metrov existuje riziko vážneho vnútorného poranenia. Vo väčšej vzdialenosti stále ešte hrozí prasknutie ušného bubienka.
Tretí scenár je najmenej pravdepodobný a nastane vtedy, ak sa vodík uvoľní bez zapálenia. Ako najľahší prvok v periodickej tabuľke stúpa nahor a zhromažďuje sa v oblaku pod stropom tunela. Ak sa tam nachádza nejaký zdroj vznietenia (napr. horúce lampy alebo elektrický impulz zo spusteného ventilátora), nasleduje výbuch oblaku vodíka, ktorý spôsobí aj tlakovú vlnu.
Dôležitá je prevencia
Aby sa riziká čo najviac minimalizovali, výskumníci odporúčajú prísnejšie rýchlostné limity monitorované úsekovou kontrolou, presné kontroly dodržiavania vzdialenosti medzi autami a skoršie zobrazenie rýchlostných limitov v prípade dopravnej zápchy, aby mal vodič dostatočne nízku rýchlosť už pri príchode ku kolóne vozidiel. Ak by došlo ku kolízii a nárazu zozadu, nízka rýchlosť spôsobí len malé škody a predíde vážnemu nebezpečenstvu, ktoré by mohlo nastať pri náraze vo vysokej rýchlosti.
